6.4 EKOLOGICKÉ DÔSLEDKY SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE

 

Vplyvy energetiky na životné prostredie sú v podstate úmerné množstvu vyrobenej a spotrebovanej energie, takže zníženie jej výroby a spotreby znamená aj obmedzenie ekologických dôsledkov. Toto sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi:

  • niekedy „administratívnym“ opatrením, resp. zlepšením organizácie práce (vylúčením prestojov, chodov naprázdno), inokedy zas rôznymi dodatočnými úpravami (napr. zateplenie budov),

  • rozhodujúci vplyv má však ekonomická optimalizácia, do ktorej je potrebné zahrnúť aj náklady na preventívne a následné opatrenia pre zmiernenie nepriaznivých ekologických dôsledkov v súčasnosti aj v budúcnosti.

Všetko to však vyžaduje vynaloženie finančných prostriedkov a pracovného úsilia vo výskume, technickej realizácii a riadiacej sfére. Často sa zdôrazňuje, že najlacnejšia je energia, ktorá sa nevyrobí (správnejšie nemusí vyrobiť), ale platí aj to, že najdrahšia energia je energia nedodaná (spôsobujúca škody materiálne a na ľudskom zdraví). Vnucuje sa otázka, či šetriť energiu alebo racionalizovať jej spotrebu?

Odporúča sa zamerať aktivity na racionalizáciu spotreby. Šetrenie energiou má byť dôsledok rôznych opatrení a nie cieľ. Šetriť totiž možno aj nerozumne a draho. Z praxe sú známe prípady, keď jednotka "ušetrenej" energie bola niekoľkonásobne drahšia než energia, ktorá sa "nešetrila". Šetrenie teda nie je cieľ, ale prostriedok rozumnej spotreby.
 

 

 

Obsah kapitoly 6.4

6.4.1 Energetické štítkovanie elektrospotrebičov
6.4.2 Energetické štítkovanie budov
6.4.3 Otázky ku kapitole 6.4
     

 

 

 

6.4.1 ENERGETICKÉ ŠTÍTKOVANIE ELEKTROSPOTREBIČOV

 

Pri nákupe elektrospotrebičov by sa kupujúci nemali riadiť len vonkajším vzhľadom, cenou a úžitkovými vlastnosťami výrobkov, ale aj ich energetickou náročnosťou. Najmä pri spotrebičoch s väčšími príkonmi (práčky, žehličky, ohrievače vody a pod.) je energetická náročnosť ich prevádzky dôležitým kritériom.

Európska únia prijala v roku 1992 rámcové smernice 92/75/EWG „Označovanie elektrických spotrebičov údajmi o spotrebe energie a jednotné informácie o elektrických spotrebičoch pre domácnosť“, ktoré prikazujú výrobcom elektrospotrebičov pre domácnosť :

  • chladničiek,

  • mrazničiek,

  • elektrických ohrievačov vody,

  • práčok a sušičiek bielizne,

  • umývačiek riadu,

  • klimatizačných jednotiek,

  • elektrických rúr,

  • zdrojov svetla,

  • predradníkov k žiarivkám

označovať ich energetickú úroveň jednotným energetickým štítkom. V roku 1994 bola vydaná smernica č. 94/2/EEC, ktorá upravuje štítkovanie chladničiek, mrazničiek a ich kombinácií a zaväzuje členské štáty EU uplatňovať štítkovanie týchto spotrebičov od 1. 1. 1995. V roku 1995 boli vydané smernice  pre automatické práčky 95/12/EEC a pre sušičky prádla 95/13/EEC. Citované smernice definujú tiež podrobnú štruktúru tzv. údajového záznamu, ktorý je povinnou súčasťou dokumentácie spotrebiča vybaveného štítkom.

Pomocou informácií poskytovaných formou štítkov a tabuľkových prehľadov technických údajov v predajných podkladoch (návody na obsluhu, záručné podmienky a pod.) môže spotrebiteľ na prvý pohľad posúdiť dôležité energetické údaje o spotrebiči priamo v predajni. Pri rozhodovaní tak získa viac dôležitosti otázka jeho vhodnosti z hľadiska životného prostredia.

Štítok je v podstate informačná tabuľka, na ktorej sú údaje týkajúce sa spotreby predovšetkým trieda energetickej hospodárnosti vyjadrená pomocou stupnice písmen a farebným kódom.

Údaje na štítku sa skladajú z dvoch častí:

a) základnej, ktorá je voči výrobcovi elektrospotrebiča neutrálna,

b) údajovej, obsahujúcej údaje špecifické pre daný spotrebič.

   Okrem označenia výrobcu, modelu výrobku a jeho hlavných technických a energetických parametrov obsahuje štítok zaradenie spotrebiča podľa veľkosti spotreby elektrickej energie. Rozpätie 7 kategórií od nízkej spotreby po vyššiu, t. j. od úsporného po menej úsporný spotrebič, je znázornené farebným kódom a písmenami A až G. Jednotlivé písmená a kódy sú vzájomne odlíšené aj farebne.

   Kategórie D a E predstavujú stredné hodnoty, určené rámcovou dohodou. Do špičkovej kategórie A sa dostanú spotrebiče, ktoré majú spotrebu elektrickej energie o viac ako 45 % nižšiu ako priemer, do kategórie B o 25 až 45 % nižšiu a do najhoršej kategórie patria výrobky presahujúce priemer o 25 %.

 

Návrh energetického štítku

Návrh je veľmi náročný proces. Ako príklad uvádzame automatickú práčku, čo je relatívne zložitý spotrebič, ktorého prevádzka vyžaduje okrem elektrickej energie (pre ohrev pracieho kúpeľa a pohyb bubna pre pranie a odstredenie) tiež vodu a prací prostriedok, pričom každá z týchto dvoch látok má vzťah ku energii. Prvá časť návrhu spočíva v určení kritérií pre posúdenie energetickej náročnosti. Posudzujú sa tieto parametre:

  • spotreba elektrickej energie pri programoch s teplotami 90 °C, 60 °C a 40 °C (kW.h.kg-1),

  • spotreba vody (ℓ.kg-1),

  • pracia schopnosť, je výsledok fotometrického porovnania umelo znečistených a potom vypraných vzoriek textílií s pôvodnými bielymi vzorkami (%). Čím je percento pracej schopnosti vyššie, tým je tento ukazovateľ lepší,

  • odstreďovacia schopnosť (%), vrátane skutočných otáčok počas odstreďovania. Je posudzovaná ako zvyšková vlhkosť vo vzťahu k hmotnosti suchého prádla. Čím je percento vlhkosti nižšie, tým je prádlo viac odstredené (suchšie).

Môže sa tiež posudzovať množstvo a konštrukcia použiteľných programov, možnosť nastavenia teploty pracieho kúpeľa alebo reakcia na nevyváženú náplň. Toto však nesúvisí celkom s problematikou energetického štítkovania.

Výsledkom hodnotenia sú kritériá pre zaradenie práčky do triedy energetickej účinnosti ako vážený priemer „P“ merných spotrieb elektrickej energie pri jednotlivých režimoch prania (90 °C, 60 °C a 40 °C). Treba však vziať do úvahy aj váhu použitia jednotlivých programov väčšinou užívateľov a aj konštrukciu programov pri rovnakej teplote líšiacou sa podľa modelu práčky. Vážený priemer sa môže napríklad vypočítať takto:

kde je A40 spotreba elektrickej energie pri režime prania s teplotou 40 °C, A60 s teplotou 60 °C a A90 s teplotou 90 °C.

Výsledkom celého návrhu je vzhľad a obsah štítku v nadväznosti na označovanie chladničiek.

 

Energetický štítok práčky obsahuje tieto údaje:

  • označenie výrobku,              

  • označenie modelu,         

  • označenie triedy energetickej účinnosti  (A až G),

  • spotreba elektrickej energie pre štandardný prací cyklus pri teplote 60 °C bez predpierania,

  • hmotnosť náplne suchého prádla,

  • spotreba vody pri štandardnom pracom cykle,

  • účinnosť odstredenia. 

 

Údaje na energetickom štítku práčky (obr. 6.10)

  1. Názov a obchodná značka výrobcu.

  2. Identifikačný kód práčky.

  3. Trieda energetickej hospodárnosti, ktorá je uvedená vo výške príslušnej šípky.

  4. Ekologická značka EÚ (kvietok), ak bola práčke udelená.

  5. Spotreba energie v kWh na jeden cyklus pre štandardný cyklus prania bavlny pri teplote 60 °C podľa skúšobných postupov konkretizovaných v harmonizovaných normách.

  6. Trieda účinnosti prania.

  7. Trieda účinnosti odstreďovania.

  8. Maximálna rýchlosť rotácie dosiahnutá pre štandardný cyklus prania bavlny pri teplote 60 °C podľa skúšobných postupov konkretizovaných v harmonizovaných normách.

  9. Výkon práčky pre štandardný cyklus prania bavlny pri teplote 60 °C podľa skúšobných postupov konkretizovaných v harmonizovaných normách.

  10. Spotreba vody pre štandardný cyklus prania bavlny pri teplote 60 °C podľa skúšobných postupov konkretizovaných v harmonizovaných normách.

  11. Hlučnosť počas cyklov prania a odstreďovania s použitím štandardného cyklu pri teplote 60 °C nameraná podľa osobitného predpisu.

 

Podobne sa môže stanoviť štítok pre akumulačné ohrievače teplej vody, umývačky riadov alebo sušičky prádla alebo chladničky s mrazničkou.

 

Obr. 6.10. Energetický štítok práčky

 

 

6.4.2 ENERGETICKÉ ŠTÍTKOVANIE BUDOV

 

Energetická certifikácia budov (ECB) je súbor postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov.

Každý majiteľ budovy, ktorej sa certifikácia týka má povinnosť vykonať energetickú certifikáciu. Výsledkom ECB je certifikát budovy, správa o certifikácii a energetický štítok – umiestnený v priestore budovy na prístupnom mieste.

Energetický certifikát je povinný na základe Zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov [219] a Vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 625/2006  ktorou sa vykonáva Zákon 555/2005 Z. z. [220].

Certifikovať bude treba  všetky novostavby, ktorých kolaudačné konanie začalo po 1. januári 2008, všetky budovy, ktoré sa budú predávať, prenajímať (netýka sa prenájmu jednotlivých bytov v bytovom dome, ktorý vlastnia jednotlivými vlastníci), všetky budovy, na ktorých sa robila významná obnova (zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových výplní alebo energetického vybavenia budovy) a ktorá má vplyv na energetické hospodárstvo budovy. Výnimku budú tvoriť:

  • budov a pamätníkov chránených pre ich architektonickú alebo historickú hodnotu,

  • kostoly a modlitebne,

  • dočasné stavby,

  • priemyselné stavby,

  • dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,

  • bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,

  • samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2

 

Energetických tried je sedem – od A po G. Budova, ktorá dostane ohodnotenie A je na tom z hľadiska spotreby najlepšie (v skutočnosti sú v triede A energeticky pasívne domy a v triede B nízkoenergetické domy) a budova, ktorá dostane ohodnotenie G najhoršie.

 

Energetický certifikát

Na štítku certifikovanej budovy sa šípkou na škále vyznačí, do akej kategórie budova spadá na základe globálneho ukazovateľa – spotreby energie v kWh.m2.rok-1. Okrem toho osobitne obsahuje aj údaje o jednotlivých miestach spotreby energie, emisiách CO2 a spotrebe primárnej energie.

 

Obr. 6.11. Energetický certifikát budovy

 

 

 

6.4.3 Otázky ku kapitole 6.4

 

  1.    Aké údaje obsahuje energetický štítok spotrebiča?

  2.    Aké údaje obsahuje energetický certifikát budovy?