|
Každá ľudská činnosť znamená zásah do životného
prostredia. Posledné desaťročia majú tieto zásahy globálny
charakter. Ako príklad je možné uviesť výbuchy atómovej bomby,
radiačnú záťaž, freóny, ozónovú dieru, kyslé dažde, exhaláty pri
hutníckej výrobe alebo výrobu elektrickej energie v elektrárňach
používajúcich fosílne palivo.
Činnosti v oblasti energetiky a ich negatívne
vplyvy na životné prostredie sú v podstate úmerné množstvu
vyrobenej a spotrebovanej energie, takže je možné povedať, že
zníženie jej výroby a spotreby znamená aj obmedzenie negatívnych
dôsledkov. Dá sa to dosiahnuť rôznymi spôsobmi, niekedy
„administratívnym“ opatrením, resp. zlepšením organizácie práce
(vylúčením prestojov, chodov naprázdno), inokedy zas rôznymi
dodatočnými úpravami (zateplenie budov). Rozhodujúci vplyv má
však ekonomická optimalizácia vrátane tarifnej politiky, do
ktorej je potrebné zahrnúť aj náklady na preventívne a následné
opatrenia pre zmiernenie nepriaznivých ekologických dôsledkov v
súčasnosti aj v budúcnosti.
Všetko to vyžaduje vynaloženie finančných
prostriedkov a pracovného úsilia vo výskume, technickej
realizácii a riadiacej sfére. Účinnejšie ako znižovanie výroby
energie je zásadné zvyšovanie účinnosti jej premien, čo však
vyžaduje nové dokonalejšie zariadenia a nové dokonalejšie
technológie. Nové technológie sú vo svete technicky zvládnuté a
realizovateľné aj v našich podmienkach, ale sú veľmi náročné na
investície a preto ich výstavba u nás nie je dostatočná.
Rozhodujúci vplyv má aj ekonomická
optimalizácia, do ktorej je potrebné zahrnúť aj náklady na
preventívne a následné opatrenia pre zmiernenie nepriaznivých
ekologických dôsledkov v súčasnosti aj v budúcnosti. Zmeny v
náhľade na problémy životného prostredia v súvislosti s
energetikou znamenajú, že je potrebné zachrániť a napraviť čo sa
dá a uprednostňovať ekologické hľadisko pri uskutočňovaní nových
projektov energetických zariadení. Navrhuje sa presunúť aktivity
z oblastí odstraňovania následkov do oblasti prevencie. |